Luca Cassadei:

Farba zobákov pri jednotlivých farebných variantách.

Biely a golierový holub ........................................svetlý zobák
Carbonne holub .....................................................svetlý rohový (svetlo sivý)
Frkaný holub .........................................................svetlý škvrnitý (niekedy cierny - nežiaduci)
Plavá, cerveno- kapratá holubica .........................svetlý zobák
Cierna, modrá, modro- kapratá holubica .............cierny zobák
Levandula ..............................................................svetlý rohový (svetlo sivý)

Biely holub je zriedkavý, nemôže mat farebné perie, musí ostat cisto biely. Oci sú vždy perlové.
V Taliansku je vela holubov, ktorí majú na tele iba niekolko tmavých pierok. Takéto holuby posudzujeme ako holuby frkané (zobák môže byt tmavý, ale farbu peria treba vylepšit). Máme vela holubov, ktoré majú cierno-sivo-cervené perie. Nie sú až také pekné, ale posudzujeme ich. Holub tohto sfarbenia sa nemôže stat vítazom. Pred desiatimi rokmi boli v Taliansku nádherné cerveno a cierno frkané holuby, ktoré bohužial už vymizli a dnes sa s tým už nikto nechce zaoberat. V Taliansku farba texanov nie je predmetom posudzovania, ale predovšetkým telo, tvar, oci, chvost, ktorý má byt krátky a zložený na jedno pierko. Farba je až na poslednom mieste naco sa pri posudzovaní pozerá. Tak isto na zobák a pazúriky sa nekladie žiaden význam. Vyradujeme holubov s dvojitým prstom dozadu. V USA vyradujú holubov aj s krivou prsnou kostou, v Taliansku sa za tento nedostatok strhávajú len trestné body. Robíme to tak, ako som to tu vysvetlil i ked pripúštam, že nemusí to byt to najsprávnejšie.